|
曼陀罗华(mandarava)
佛曰:一花一世界,一木一浮生,一草一天堂,一叶一如来,一砂一极乐,一方一净土,一笑一尘缘,一念一清静。
彼岸花开 --烟丝于12月22日
瑶岛琼枝离仙界, 楞伽宝相入冥迷。 此身痴恋红尘欲, 何日真如有归期?
巧手翻云无是处, 般若慈航有凭依。 彼岸花开轮回路, 优昙刹那证菩提。
【传说】:白色的彼岸花称为曼陀罗华(mandarava),红色的彼岸花称为曼珠沙华(manjusaka),传说这彼岸花的花和叶,本是两个不该在一起的痴心男女所化,而 “有花不见叶,叶生不见花,生生世世,花叶两相错。”,便是 此花的命运 -- 这是梵天对他们的诅咒。
轮回啊轮回,当花中这对男女都快忘了经历了多少次轮回的时候,有一天佛经过这里,看见地上一株花气度非凡,妖红似火。我佛走近前来驻足观看。只一看便看出了其中的因缘。
佛既不悲伤,也不愤怒,他微微一笑,随手把它摘下,感慨道:“相念不得相见,相爱不得厮守,所谓分分合合,不过是缘生缘灭。怜你身负梵天大咒,让你们缘尽却不散,缘灭却不分,度无量轮回。此虽尔等‘因果业力感应’,无需我帮你解开这狠毒的咒语,但相遇即为因,我便带你去那彼岸,让你在那花开遍野吧!”
佛在去彼岸的途中,路过地府里的三途河,河水浸湿袈裟一角,而那里正放着佛带着的这株红花。等佛来到彼岸,再拿出那花看时,发现火红的花朵已经变做纯白...... 佛沉思片刻,笑云:“大喜何异大悲,铭记不如忘记,红尘染着,是是非非,何许分辨,又怎能分开呢?好花,好花呀!” 佛便将这花种在彼岸,叫它曼陀罗花,又因其在彼岸,世称“彼岸花”。
此时的三途河,却因那花把所有的红色褪尽在河水中,终日哀号不断,令人闻之哀伤!地藏王菩萨闻得哀声,神通感应,得知曼陀罗已生彼岸,便来到河边,拿出一粒种子丢进河里。不一会,一朵红艳更胜之前的花朵从水中长出,地藏将它拿到手里,叹到:你本脱身而去,得大自在,如何却把这无边的恨意留在本已苦海无边的地狱里呢?我便让你做个接引使者,指引他们脱离无边怨恨,走向轮回吧!彼岸已有曼陀罗,就叫你曼珠沙华吧。从此,无边冥界便有了这唯一的花朵。。。
天下间也就有了两种完全不同的彼岸花,一个长在彼岸,一个生在三途河边。
曼珠沙华(manjusaka)
心经梵唱:
原文: 心经: Prajnaparamita Hrdaya Sutra Arya-Avalokiteshvaro Bodhisattvo, gambhiram prajnaparamitacharyam charamano vyavalokayati, sma pancha-skandhas tams cha sva bhava shunyam pasyati sma. Iha Sariputra: Rupam shunyata, shunyataiva rupam. Rupan na prithak shunyata, shunyataya na prithag rupam. Yad rupam sa shunyata, ya shunyata sa rupam. Evam eva vedana, samjna, samskara, vijnanam. Iha Sariputra: Sarva dharmah shunyata-laksana, Anutpanna aniruddha, amala aviamala, anuna aparipurnah. Tasmaj Chariputra: Shunyatayam na rupam, na vedana, na samjna, na samskarah, na vijnanam. Na chaksuh, shrotra, ghrana jihva, kaya, manamsi; Na rupa, shabda, gandha, rasa, sprastavaya dharmah, Na chaksur-dhatur yavan na manovjnana-dhatuh. Na avidya, na avidya-kshayo, yavan na jara-maranam, na jara-marana-kshayo. Na duhkha, samudaya, nirodha, marga. Na jnanam, na praptir, na apraptih. Tasmaj Chariputra: Apraptitvad bodhisattvasya, prajnaparamitam asritya, viharaty achittavaranah. Chittavarana-nastitvad atrastro, viparyasa atikranto, nishtha nirvana praptah. Tryadhva vyavasthitah, sarva buddhah, prajnaparamitam asritya anuttaram samyaksambodhim abhisambuddhah. Tasmaj jnatavyam: Prajnaparamita maha-mantro, maha-vidya-mantro, anuttara-mantro, samasama-mantrah, sarva duhkha prasamanah, satyam amithyatvat. Prajnaparamitayam ukto mantrah. Tadyatha: Gate, gate Para gate Para sam gate Bodhi, svaha! Iti prajnaparamita-hridayam samaptam.
|
|
|